Čaute, coucou, sziasztok!
September je pre mňa mesiacom nových začiatkov, oveľa viac ako superdepresívny január so svojou zimou, tmou a posviatočným útlmom.
Instagram mi už dlhšiu dobu lezie na nervy svojou tiktokizáciou a pretláčaním obsahu, ktorý vôbec nechcem vidieť, a preto som sa tento september rozhodla vyskúšať novú formu vedenia čitateľského denníka tu na Substacku. Ak si moje výlevy niekto reálne prečíta, budem happy jak dva grepy, a ak nie, budem sa mať aspoň k čomu vracať ako unavená dôchodkyňa a spomínať na staré dobré časy, keď bola ešte lacná elektrina a teplá voda a mojou najväčšou starosťou bolo kam uložiť všetky tie knihy.
Booksletter by som chcela písať každé dva týždne, alebo keď ma kopne múza, je to celé ešte vo fáze pokus-omyl a objavovania funkcí Substacku. Let’s do this!
Momentálne mám rozčítanú absyntovku 27 smrtí Tonyho Obeda o systéme internátnych škôl pre deti pôvodných obyvateľov v Kanade. Pod internátnou školou v tomto prípade rozumej pracovný tábor spojený s mučiarňami s tou najsadistickejšou zberbou na čele. Asi teraz ku knihe nenapíšem nič lepšie, ako táto krátka a výstižná recenzia na Goodreads:
*Čo to bolo za skurvenú nočnú moru (môj profesionálny preklad)
Za posledné dva týždne som prečítala:
Karl Ove Knausgård - Môj boj 1
Viete niekto, prečo si Knausgård vybral práve tento otrasný názov pre svoju autobiografiu? Alebo mu ho vybral vydavateľ ako marketingový ťah? Každopádne, moje hodnotenie je: not great, not terrible. Veľkú časť knihy tvoria spomienky na detstvo napísané dosť nezáživným spôsobom, vlastne, v celej knihe úplne absentuje akýkoľvek náznak humoru, satiry alebo odľahčenia. Fascinujúca pre mňa však bola časť, v ktorej sa autor vyrovnáva so smrťou svojho otca, hoardera a alkoholika, o tom chcem vedieť ešte viac a preto si určite prečítam aj dvojku.
Mariana Enriquez - Svoj podiel noci niesť
(Odkaz mojim spolubookclubistom: preskočte tento odsek :D)
Dear Karl, prosím vybav si u Mariany kurz na vymýšľanie názvov románov, takto to má vyzerať! Ale okrem toho sa bohužiaľ niet čím inšpirovať. Román sa číta dobre, 600 strán som zvládla zhruba za týždeň, avšak ako vo mne kniha po prečítaní doznievala, moje nadšenie opadalo. Chcelo by to lepšiu redakciu, skrátiť aspoň o 200 strán, vynechať všetky retrospektívne časti a úplne prerobiť záver, ktorý bol antiklimaktický a celkom ma vytočil. Celkové hodnotenie, taký lepší priemer.
V auguste som objavila skvelý profil na instagrame, ktorý sa venuje gýčovým knižným obálkam z 90tych a nultých rokov. Nebudete veriť, čo všetko je ľudstvo schopné vyprodukovať. Odporúčam: @bladekruki
Momentálne sa najviac teším na slovenské vydanie knihy Kasta od Isabel Wilkerson, ktoré vychádza 23.9. v Absynte. Ešte som na túto knihu nečítala zlú recenziu, takže očakávania sú vysoké!
A jedna smutná správa na záver. Samozvaná trpiteľka za práva cishetero žien, J.K. Rowling, sa rozhodla pokračovať v ničení našich pekných spomienok na detstvo a vydala 1000-stranový (!) román, v ktorom je slávna umelkyňa kritizovaná za svoje transfóbne výroky (ehm) a online hejt napokon vyvrcholí jej zavraždením.
Len škoda, že v reálnom svete sú to skôr transrodové osoby, ktoré zažívajú psychické a fyzické násilie zo strany majority a ich životy bohužiaľ často končia násilne. Takže nie, J.K., teba ľutovať určite nebudem.
Ak vás zaujíma téma J.K. Rowling a jej transfóbie, odporúčam video ContraPoints (v angličtine).
That’s all folks!
This is Booksletter by Romcsa, a newsletter about Books and Literature.